Slovenský štát 1939-1945

Fakty a mýty okolo Jozefa Tisa

 60 výročie popravy Jozefa Tisa vyvolalo sériu článkov o tomto kňazovi rímskokatolíckej cirkvi ,prezidentovi vojnového slovenského štátu, človeku, ktorého viny a konanie sa snaží časť hierarchie tejto cirkvi zľahčovať a ospravedlňovať. Volá po jeho historicky a ľudsky spravodlivom zhodnotení. Je však príznačné, že novodobí historici ,ktorí sa snažia o jeho rehabilitáciu alebo aspoň spravodlivé historické zhodnotenie, sú sami členmi kléru, alebo aspoň majú k nemu veľmi blízko. Kňazi ako Moravčík, ktorý sa dokážu pozrieť na tohto človeka aj z hladiska morálky viery kriticky, sú odsúvaní v RCK na okraj a nie sú vypočutí. Pretože dnešní predstavitelia slovenskej RCK typu Sokola, Tondru, Korca a im verných jednoznačne Tisa ospravedlňujú a snažia sa ho glorifikovať.

Za popularitu Jozefa Tisa v určitých kruhoch slovenskej spoločnosti môžu mýty, ktoré sú okolo jeho osoby stále živé.Vznikajú zmiešaním emócií s neznalosťou faktov.

1. Mýtus, že Židia, ktorým Tiso udelil výnimky, mu v Jeruzaleme odhalili pamätnú tabuľu a vo Vatikáne sa začal proces jeho blahorečenia. Žiaľ, tabuľu v Jeruzaleme nikto nevidel a Vatikán o blahorečení Tisa nič nevie.

2. Mýtom o jeho politickej činnosti je, že odmietal názory Adolfa Hitlera. Vyhlásenia o vernosti tretej ríši až do konca , vyznamenávanie Nemcov v Banskej Bystrici po potlačení SNP boli len gestá - naoko, aby ochránil Slovákov pred pomstou po vypuknutí povstania. Faktom je, že Jozef Tiso videl v Hitlerovi jediného garanta slovenskej štátnosti.

3. Ďalším tvrdením je, že po vojne ho popravili hoci nebol vyhlásený za vojnového zločinca. Na Slovensku sa to dodnes podáva ako pomsta Čechov a Židov. Zabúda sa, že protihitlerovská koalícia sa už počas vojny dohodla, kto bude súdený za vojnové zločiny. Spolu s fašistickými pohlavármi Nemecka aj pohlavári všetkých kolaborujúcich štátov. Takto po vojne súdili kolaborujúcich európskych politikov, quislingov. Boli vynesené rozsudky smrti, v Maďarsku, v Belgicku a vo Francúzsku.

4. Rabíni boli intervenovať u Tisa ,aby sa nevzdal prezidentskej funkcie. Rabíni židovských náboženských obcí v memorande datovanom 6.marca 1942 s naivnou nádejou očakávali porozumenie a zastanie, ktoré by u prezidenta Tisa mohli dosiahnúť. Osobne ho prevzal z rúk rabína Armina Friedera prezident a zároveň kňaz Jozef.Tiso: "Vo svojom zúfalstve dovolávame sa Vás, Pán prezident republiky, ako najvyššieho sudcu v štáte, plne presvedčení, že uznávate ešte vyššieho sudcu nad sebou. Ako služobníci Boží prosíme Vás pokorne, v najhlbšej núdzi, dožičte sluchu hlasu Božiemu a pomôžte nám v našom najväčšom nešťastí. Veď všetých nás stvoril jeden Boh a pred jedným Bohom budeme sa raz zodpovedť. Zľutujte sa nad nami a našimi rodinami, ženami a mužmi, starcami a deťmi, čo v núdzi a v slzách spoločne prosia Boha na nebesiach o pomoc a dúfajúc v Jeho miloť skladajú svoj osud do Vaších rúk. Pán prezident, ako kňaza a služobíika Božieho Vás snažne prosíme, vypočujte tento hlas, hlas osemdesiat tisíc nešťastníkov,čo sa chvejú o život svoj a o život svojich najdrahších.". Rabín Frieder v svojom denníku komentuje toto stretnutie: "Myslel som, že pr i čítaní týchto slov, napísaných od srdca, aj bezcitný človek bude dojatý. Avšak, odchádzajúc od prezidenta, som nemal pocit,že by ho moje slová dojali, alebo pohli k nejakej zmene. O zopár týždňov neskôr 25.marca 1942 zo Slovenska odišiel prvý transport.

5. Antižidovská politika slovenského vojnového štátu zahŕňa asi najšokujúcejšie mýty okolo Jozefa Tisa. Pod jeho vedením bolo Slovensko do roku 1944 jediným európskym štátom, z ktorého územia sa iniciatívne deportovali Židia, a Slovensko pritom nebolo obsadené Nemcami. V iných krajinách sa začali deportácie až po okupácii. Jozef Tiso deportácie nespochybňoval, naopak, verejne ich podporoval. Známe sú jeho vyhlásenia ako "Slováci, zbavte sa svojho škodcu" či "Židom sa iba odoberá to, čo nakradli. Jozef Tiso nepodpísal Židovský kódex, lebo vraj s ním nesúhlasil. Židovský kódex bolo spojenie zákonov do jedneho celku, ktore dosiaľ figurovali ako jednotlivé zákony, nariadenia a vyhlášky. Celkový počet zákonov, vyhlášok a nariadení, ktoré obsahoval "Židovský kódex" bolo 270. Potláčanie a aj samotná likvidácia práv a slobôd židovských občanov bola zhrnutá v 351 zákonoch, nariadeniach a vyhláškach. Židovský kódex ,vládne nariadenie zo septembra 1941, zahŕňalo a sprísňovalo všetky dovtedajšie protižidovské nariadenia. Tiso ako prezident nepodpisoval vládne nariadenia, mohol podpisovať iba zákony. Ako premiér je podpísaný pod všetkými protižidovskými nariadeniami do októbra 1939.

6. Ako prezident udelil 30 000 výnimiek pre Židov. Po 60 rokoch od holokaustu sa historikom podarilo narátať len asi 1 000 výnimiek aj pre najbližšiu rodinu "výnimkára". Nemusel nosiť hviezdu, deti mohli chodiť do školy. Šanca, že sa s rodinou vyhne deportácii. V prvom rade ich dostávali Židia, ktorí konvertovali na kresťanstvo. Dostávali ich najmä lekári či veterinári. V roku 1939 bolo totiž z 1 400 lekárov až 600 Židov. V decembri 1940 žilo na Slovensku 89 000 Židov. Do do septembra 1944, bolo vyvezených 58 000 ľudí. Prežilo ich asi 800. Ostatní zahynuli v koncentračných táboroch po celej Európe. Ďalších 12 000 Židov potom vysťahovali Nemci s gardistami po obsadení Slovenska v septembri 1944. Popravili 1 200 ľudí. Celkovo prežilo 10 000 slovenských Židov, a to vďaka obyčajnýmh Slovákom, ktorí ich ukrývajúc, riskovali vlastnú likvidáciu. Legenda o 30 000 vydanych prezidentskych vynimkach je hlboko v podvedomi ovenskej verejnosti. Durica počet zvyšuje na 35 000. Ochrannych štatútov v čase Slovenského štátu bolo niekoľko druhov. Prezidentské výnimky boli pridelované kancelariou prezidenta republiky, pripadne intervenciou prezidenta. Ďaľším druhom boli ministerské výnimky, napr. ministerstva školstva a osvety, ministerstva financíi. atd. Existovala aj "biela karta", ktora chránila Žida od deportácie kým mal trvalý pracovný pomer. Každá vynimka, potvrdenie, legitimácia, dekret, sa vzťahovala aj na rodinných príslušníkov a jej platnosť v mnohých prípadoch bola časovo obmedzená. Nespravnou interpretáciou vznikajú súčty, ktore by v praxi znamenali, ze absurdný počet 30 000 Židov (35 000 podľa Ďuricu) muselo prežiť holokaust vďaka výnimkám. Kancelária prezidenta udelila 577 výnimiek, vzťahujúcich sa aj na 251 rodinných prislušníkov. Celkovo ochraňovala 828 osôb. Triezvym odhadom je možné určiť spoločný počet prezidentských dekrétov, ministerských výnimiek, a daľších rôznych legitimácií a potvrdení, atd., ktoré ochraňovali takto židovských občanov na priemer 6-7 tisíc osôb, v r.42-45.. Väčšina výnimiek a dekrétov bola získaná cestou korupcie a rôznych protihodnôt. Mnohí ministerskí úradníci dostávali v prípadoch kedy hrozila deportácia finančné obnosy v rozpätí od 10 tis. korún slovenských až 100 tisíc. "Židovský král" Dr. Anton Vaško, šéf 14.oddelenia prijal za svoje funkčné obdobie na Ministerstve vnútra finančný obnos celkovo 1 milion korún slovenských (SNA.NS Tn lud. 17/46). Garancia nebola nikdy zaručená štátom, alebo osobou prezidenta. Napr. Rabi Reich z Bánoviec, ktorý mal podpísanú prezidentskú výnimku od prezidenta Tisa bol deportovaný vo veku 81 rokov a zahynul v koncentračnom tábore.

Proti antižidovskej politike slovenského štátu protestoval aj Vatikán. Na protesty reagoval prezident Tiso listom pápežovi. Okrem iného v ňom vysvetľoval: Židia sa u nás mali dobre, ale odvďačili sa tým, že vyvolali povstanie. Napísal to v čase, keď väčšina z 58 000 deportovaných slovenských Židov bola už pravdepodobne mŕtva alebo čakala na smrť v koncentrákoch. Naša vina tkvie v našej vďačnosti a vernosti voči Nemcom, ktori nielenže uznali a schvaľovali existenciu nášho národa a jeho prirodzené právo na nezávisloť a národnú slobodu, ale pomáhali mu aj proti Čechom a Židom, nepriateľom nášho národa. Sme si vsak celkom istí, že táto "vina" je v očiach katolíkov našou najväčšou cťou. Úsilie nepriateľov z našej činnosti vykonštruovať príčinu znevažovania cti kléru a cti cirkvi pred svetom, je naskrze farizejské. Najväčšou ozdobou láskavej matky cirkvi je, že ona sama poveruje svojich kňazov, aby slúžili malým národom, teda sama cirkev si váži malé národy a neponecháva ich napospas dravým vlkom. Kňaz ochranca a robotník svojho ľudu istotne prekáža tým, čo by chceli malé národy pohltiť a vykoristovať./z listu pápežovi/ Autenticke dokumenty a údaje su vždy neuprosné a nedokážu ich umlčať polopravdy podané v akejkoľvek podobe ľudáckej propagandy. Sú tichou obžalobou klérofašistického režimu Slovenského štátu v rokoch 1939-45, kedy zo slovenska navždy odislo 64 transportov označených ako "DA" a bolo zavraždených 70 000 slovenských Židov. Prezidentom Slovenského štátu-Slovenskej republiky bol Dr. Jozef Tiso.